Denník učiteľa na stáži v Dánsku - deň druhý

Autor: Michal Copko | 27.3.2014 o 15:01 | (upravené 27.3.2014 o 15:46) Karma článku: 12,67 | Prečítané:  1347x

Dnes som mimo pracovných vecí, ktoré treba spraviť, či je človek doma na Slovensku alebo v Dánsku, opäť zabehol do mesta nasávať. Teda nasávať skorú jarnú atmosféru a pozitívnu dánsku ľudskú auru.

V prvom rade som potreboval zabehnúť do obchodu kúpiť nejaké reflexné prvky, lebo všetci jazdíme na bicykloch a nie sme nijako výrazne označení, čo mi trocha naháňa strach pri večernom bicyklovaní. Bicykle sú v Dánsku veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom. Niekedy má človek pocit, že Dáni predbehli v bicyklovej kultúre Holaňdanov. Vedľa väčšiny ciest sú tu cyklochodníky, vyvýšené do úrovne chodníka, no krásne vyspádované na každej križkovatke. Žiadna otlčená prdel. Vodiči sú tu k cyklistom veľmi ohľaduplní, takmer zakaždým im dávajú prednosť. Cyklistické "ručné" smerovky vyhadzujem len ja. Musím vyzerať veľmi zvláštne ale čo už, zvyk je železná košeľa.

Po dlhom hľadaní obchodu, ktorý mi odporučila miestna koordinátorka som to vzdal a šiel som sa opýtať na cestu do blízkeho obchodného centra. Namiesto toho, aby mi slečna na informáciách povedala smer, vytiahla mapu, pero a nakreslila mi celú cestu od parkoviska bicyklov až do spomínaného obchodu. Zasa som raz skoro spadol na zadok.

Ďalšie milé prekvapenie ma čakalo po obede, keď môj mlsný jazyk dostal chuť na niečo sladké. Našiel som si nejakú malú cukrárničku, kde som si dal brownie a kopček zmrzliny. Ja viem ... som hedonista :D Asi o 5 minút prišla mamička s dvoma deťmi. Chlapček hneď ukázal na zmrzlinu, ktorú chce no dievčatko sa nevedelo rozhodnúť medzi tromi príchuťami tak jej ujo zmrzlinár nabral z každej trochu na plastovú lyžičku a dal jej ochutnať. Dievčatko sa samozrejme ihneď rozhodlo a už baštilo svoj kopček zmrzliny. Takto sa robia obchody moji milí. Všetci boli spokojní, ujovi nestáli ľudia v rade, jednoducho riešenie par excellence.

Ľudia si tu veľmi vážia ľudskú prácu, ľudský prístup a prírodu. Vidno to aj na cenách v obchodoch. Tovary nie sú oveľa drahšie ako u nás. Niektoré sú drahšie 1.5x, niektoré 2x. Všetko závisí na kvalite. Ak však zájdete do reštaurácie, či k holičovi, čaká vás riadne hlboký hmat do vašej peňaženky. To, čo robia ľudia, si Dáni vysoko cenia a sú za to ochotní zaplatiť. Na druhej strane je im ponúknutá tá najvyššia kvalita. Keď som to pochopil, jednoducho som prestal prepočítavať dánske koruny na eurá a namiesto toho som si povedal, koľko peňazí som denne ochotný minúť. Asi som nejako nasal tú ochotu zaplatiť za kvalitu a prístup. Dokonca aj jedlo tu chutí akosi lepšie. Na pultoch obchodov tu nenájdete zeleninu, ktorá chutí ako rozpustené pravítko. Paradajky tu chutia ako paradajky, mrkva ako mrkva, paprika ako paprika a maslo ako maslo. Jednoducho, ako od babičky. Potom človeku naozaj nie je ľúto pustiť v obchode viac peňazí, keď vie, že to, čo do seba natlačí, je kvalitný produkt.

Opäť môj blog zavŕším prianím :) Prajem si, aby aj naši ľudia, obchodníci a politici hľadali cestu ako sa veci dajú spraviť, ako sa spravia jednoducho, efektívne a v súlade s prírodou. Howgh.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?