Denník učiteľa na stáži v Dánsku - deň šiesty

Autor: Michal Copko | 31.3.2014 o 19:23 | (upravené 31.3.2014 o 19:38) Karma článku: 9,82 | Prečítané:  1305x

Dnes som bol na návšteve dánskej školy Learnmark v Horsense. Dánsko má v skutku zaujímavý vzdelávací systém, ktorým by sme sa mohli inšpirovať pri prestavbe nášho školského systému. Nie všetko je tu ideálne, no niektoré veci majú vymyslené naozaj dobre.

V prvom rade vás chcem ubezpečiť, že ste nezmeškali štvrtý a piaty deň, no to bol víkend a s chalanmi sme boli na cyklotúre a na plavárni. Na bicykloch sme prešli asi 30km a túra bola nádherná. Šli sme popri morskom pobreží, potom cez les, popri golfovom ihrisku a dizajnovo pekne spracovaných pobrežných domoch. Miestami som sa cítil ako v RPG hre World of Warcraft alebo Lineage, keď človek len tak behá po mape a hľadá zaujímavé miesta. Krásna príroda, nie veľmi husté lesy s čistinkami posiate jarnými kvetmi a kvitnúce čerešne dotvárali pohodovú víkendovú atmosféru. Škoda len, že slnko sa na nás usmialo až po návrate z túry.

Ale poďme späť k školstvu. Dánsky vzdelávací systém začína deväťročnou povinnou školskou dochádzkou na základných školách, odkiaľ majú žiaci možnosť pokračovať na stredných školách so všeobecným vzdelávaním (naše gymnáziá), na "učňovku" alebo na "priemyslovku". Zatiaľ nič prevratné oproti nášmu systému. Školy však majú veľkú voľnosť v organizácii vzdelávacieho procesu i v tom. čo budú učiť. Vzdelávanie na základných a stredných školách koordinuje regionálna správa (niečo ako naše VÚC).

Na škole, kde som bol majú žiaci možnosť stráviť jeden rok ako tzv. STEP10. Tento desiaty rok má slúžiť pre tých, ktorí ešte nevedia, na akú strednú školu chcú ísť alebo pre tých, ktorí majú medzery v nejakom predmete, ktorý je potrebný pre úspešné zvládnutie ďalšieho vzdelávania (napr. matematika, jazyky a podobne).

Pri exkurzii po tejto strednej škole som začal vnímať mladšie vekové kategórie, približne trinásť až štrnásťročné deti. Bolo mi vysvetlené, že podľa nového školského zákona majú stredné školy možnosť zorganizovať pre žiakov základných škôl týždenný kurz. Tak tomu aj bolo pri týchto  mladších deťoch, ktoré si vybrali z ponúkaných odborov a mohli si tak počas týždňa odskúšať jeden, či dva odbory a zistiť, či ich odborné školstvo zaujíma alebo nie. Bolo zaujímavé a zároveň potešujúce vidieť mladých ľudí, chlapcov i dievčatá, spájkovať, natierať steny, či stavať múr z tehál. Myslím, že aj v našom školstve by sme sa takto vyhli mnohým nedorozumeniam, keď žiaci odchádzajú na stredné školy s matnou, resp. žiadnou predstavou o tom, čo tá-ktorá profesia obnáša.

V Dánsku už niekoľko rokov skúšajú duálny systém vzdelávania, čo sa im potvrdilo ako správny krok. V rámci duálneho systému sú žiaci prvých 20-40 týždňov v škole a potom odchádzajú na prax do firiem. Po praxi sa vracajú späť do školy na 5-10 týždňov a potom opäť pokračujú v praxi. Tento tik-tak systém sa zopakuje niekoľkokrát za celé štúdium. Podľa štatistík zistili, že pri štandardnom spôsobe vzdelávania majú na konci vzdelania viac nezamestnaných v danom odbore, ako pri duálnom systéme. Študenti totiž často až na konci štúdia zistili, že ich práca v odbore nebaví a išli robiť niečo úplne iné, čo potom malo negatívny vplyv nielen na ich rozbeh v profesionálnom živote ale trpela tým aj povesť školy. Duál ich takto pripraví na prácu lepšie a títo študenti sú firmami žiadaní, pretože už majú určitú prax v odbore, ktorú nadobudli už počas štúdia.

No dánske stredné školstvo ma prekvapilo aj jednou zvláštnosťou. Na stredných školách tu až do minulého roku nebol povinný telocvik. V novom školskom zákone majú stredoškoláci jednu povinnú hodinu telocviku do týždňa. Na tunajšej škole majú na výber buď rekreačnú cyklistiku alebo posilňovňu.

Na záver by som rád povedal, že dánsky vzdelávací systém sa veľmi podobá tomu nášmu, no z rečí učiteľov tu cítiť nadšenie a túžbu zlepšovať svoje vedomosti a zručnosti, zlepšovať podmienky v škole a zvyšovať šancu mladých ľudí zamestnať sa. Otvorenosť a bezplatnosť systému tomu len napomáhajú. V Dánsku sú dane riadne vysoké (napr. DPH je tu 25% a to vrátane potravín), no vidno tu enormnú snahu vrátiť peniaze späť do systému cez školstvo, zdravotníctvo, občianske vybavenie a verejné služby. Napríklad na internáte, kde bývame je cena za ubytovanie a stravu za mesiac cca 300€. Samozrejme, táto služba študentom je dotovaná, no v rámci ubytovania tu majú fantasticky vybavenú posilňovňu, relaxačnú miestnosť s biliardom, stolným futbalom a air hokejom a čo nás dostalo asi najviac, že kuchyňa žiakom pripraví večer pohostenie na noc, kde majú zeleninu, ovocie a nejaké koláče. Celodenný pitný režim v podobe čaju, kávy, mlieka, džúsov a čistej vody je samozrejme v cene ubytovania.

Ak by sa nám podarilo potlačiť korupciu a peniaze, ktoré sú v školstve by sme využívali (i rozdeľovali) efektívnejšie, myslím, že aj naše školy a školské zariadenia by mohli vyzerať podobne ako tie dánske.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?