eduScrum alebo ako sa musím odnaučiť "učiť"

Autor: Michal Copko | 27.9.2016 o 22:52 | (upravené 27.9.2016 o 23:00) Karma článku: 3,37 | Prečítané:  817x

Prvoradou zodpovednosťou učiteľa je učiť a vychovávať. Učiteľ by mal byť ten, kto má v triede kontrolu nad situáciou a všetko beží podľa jeho predstáv. V eduScrume je však všetko inak. 

Ako učiteľ snažiaci sa o to najlepšie pre svojich žiakov sa snažím sledovať aktuálne trendy vo vzdelávaní a keďže učím na odbornej škole, tak aj požiadavky zamestnávateľov. Tí tvrdia, že žiaci v rámci IT odborov prichádzajú viacmenej dobre technologicky podkutí, i keď každá firma si ich zaučí na svoju technológiu a svoje procesy, no chýbajú im mäkké zručnosti - schopnosť pracovať v tíme, schopnosť konštruktívne debatovať, schopnosť tvorivo riešiť problémy, schopnosť plánovať prácu a dodržiavať termíny,  prezentačné zručnosti, jazykové zručnosti a podobne. 

O eduScrume som sem-tam niečo započul, no nevenoval som tomu veľkú pozornosť. Potom som však narazil na prednášku organizovanú Klubom učiteľov informatiky na UPJŠ v Košiciach, kde prišiel eduScrum predstaviť jeho hlavný propagátor na slovensku Ján Majoroš spolu s učiteľom Martinom Riškom z SPŠE v Prešove. 

EduScrum je vo svojej podstate metodika pre výučbu prebraná z prostredia softvérového vývoja, kde sa táto metóda riadenia projektov nazýva Scrum. Princíp eduScrumu je popísaný v príručke, no v skratke to prebieha nejako takto. Celý školský rok sa rozdelí na 4-8 týždňové celky nazývané šprinty. V rámci šprintu majú žiaci za úlohu naučiť sa učiteľom zadanú tému. Učiteľ teda definuje ČO sa majú žiaci naučiť (tzv. backlog), povie žiakom v akej forme očakáva výstupy zo šprintu (zadefinuje akceptačné kritériá) a je na žiakoch AKO sa to naučia. Ak si zvolia, že ich hlavným učebným materiálom bude Wikipédia, je to OK. Ak si zvolia YouTube, je to OK. Ak knihu, tiež je to OK. Učiteľ môže dať žiakom odporúčania, no "nekafre im do remesla". Žiaci sami vedia, akým spôsobom sa im najlepšie učí, aké tempo chcú mať, či sa radšej učia v tichu alebo v hluku, postojačky, posediačky, a možno aj poležiačky (prečo nie). 

Podmienkou však je dodržiavať eduScrum metodiku - tj. štvorčlenné tímy, krátke behy (4-8 týždňov), plánovať si prácu skrz celý tím, udržiavať aktuálnu plánovaciu tabuľu (tzv. Flip alebo ScrumBoard), na začiatku každej hodiny spraviť krátku poradu (Stand Up), na konci šprintu absolvovať skúšanie (Review) a beh uzavrieť retrospektívou, kde sa má možnosť každý vyjadriť k celému šprintu a členom tímu (ideálne bez faciek a krvi :) . 

Keď som toto všetko na prvej hodine (trošku podrobnejšie) vysvetlil študentom, tak na mňa pozerali s úžasom či to naozaj myslím vážne a na prvej hodine padli nezabudnuteľné vety: "Pán učiteľ, my už budeme dobrí, len nás prosím učte normálne." a "Pán učiteľ, vy sa nebojíte, ako to dopadne?" Jasné, že sa bojím :)

Zdesenie na tvárach študentov sa dalo očakávať. Veď v podstate od týchto tretiakov stredoškolákov sa 11 rokov očakávalo, že budú podávať výkony sami za seba a budú nejakým spôsobom reprodukovať to, čo im učiteľ často jednosmerným transferom od tabule vyslal smerom do ich lavíc. Asi by som na tom tiež nebol o nič lepšie, keby na mňa niekto niečo takéto vybalil v časoch, keď som bol študentom. Vzhľadom na dnešnú dobu a požiadavky zamestnávateľov však k tomu musí skôr, či neskôr dôjsť. 

Po týždňovej pauze medzi hodinami som nabehol do triedy s krabicou plnou kancelárskych potrieb - papierov, fixiek, post-it lepiacich papierikov, obálok a v pozadí som len začul: "Preboha, on to myslel vážne." No nie sú na zožratie? :) Vošiel som do triedy a zvolil som scrum masterov - študentov, ktorí by mali tímy viesť a stmeľovať ich, vytvárať dobrú atmosféru. Títo tímoví lídri si potom vybrali vlastné tímy - postupne každý po jednom žiakovi až sme mali štyri troj- resp. štvorčlenné tímy. Každý tím dostal balíček kancelárskych potrieb a hor sa na plánovací míting - kde si naplánovali prácu na štyri týždne a rozdelili si zodpovednosti. Niektoré tímy si úlohy naplánovali veľmi pekne a podrobne, iným to šlo trocha slabšie. Koniec koncov robia to asi prvýkrát tak som bral všetko, no poradil som im, v čom by sa to dalo ešte zlepšiť. 

Poviem vám, bolo to pre mňa 90 minút plných hrôzy. Ja - človek s miernou hyperaktivitou (dnes by to odborníci nazvali asi ADHD), spasiteľským syndrómom, učiteľ čo potrebuje byť pánom situácie na hodine, som škrípal zubami, lebo som nemal čo robiť. Dokonca ma niektorí museli odháňať, lebo som sa ich stále chodil pýtať či všetko vedia a nepotrebujú s niečim pomôcť. Musím sa odnaučiť "učiť" a naučiť sa skôr koučovať a viesť študentov, motivovať ich k lepším výkonom. Tých 11 rokov v školstve sa na mne chtiac-nechtiac podpísalo a bude mi to chvíľu trvať naučiť sa dôverovať schopnostiam študentov a zveriť im časť zodpovednosti za ich vzdelanie. Musím byť tvrdý a trošku aj ignorovať citové vydieranie typu "My sme sa tak tešili, že budeme mať práve vás, že nás to poriadne naučíte a vy na nás robíte experimenty". Musím. Cítim, že im to pomôže presadiť sa v živote a byť úspešní v časoch, keď nevieme, či zamestnania, ktoré sú dnes bežné, budú ešte o pár rokov existovať a aké nové zamestnania na nás o pár rokov čakajú. Držte nám palce :)

Mišo a III.B :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?