Denník učiteľa na stáži v Dánsku - deň prvý

Autor: Michal Copko | 26.3.2014 o 15:10 | (upravené 3.5.2014 o 19:17) Karma článku: 10,88 | Prečítané:  1255x

Ako učiteľ a projektový koordinátor som mal tú česť, že som bol zvolený ako sprevádzajúci učiteľ skupinky šiestich žiakov na stáži v rámci Programu celoživotného vzdelávania v dánskom meste Horsens. Po príchode ma čakal kultúrny šok. Príjemný.

Prvý deň na stáži bol trocha rozpačitý, keď som po 13 hodinovej ceste akosi prikyvoval na väčšinu vecí s odpoveďou "OK" alebo "That will be great.", čo sa mi vypomstilo hneď ráno šesťkilometrovou prechádzkou z internátu do školy. Deň predtým mi totiž miestna projektová koordinátorka hovorila, že pred internátom nás čakajú bicykle, na ktorých sa môžeme dopraviť do školy za pár minút a potom sa pôjde do firiem, kde majú chalani pracovať. Prvú časť vety som akosi v miernom pocestovnom delíriu prepočul a pochopil som, že bicykle nás čakajú v škole a potom sa nimi prepravíme na miesto práce. Mea culpa. Ranný dážď a dlhá prechádzka nás príjemne unavila a všetkým vodičom, ktorí okolo nás prechádzali sme museli vyčariť úškľabok na tvári.

Horsens je pekné prímorské (či skôr prifjordské) mestečko na najväčšom s dánskych ostrovov. Architektúra v Dánsku je príjemne staromódna, miestami až fádna. Množstvo tehlových budov červenej farby, medzi ktorými sa občas objaví nejaká súčasná budova, vytvára kolorit Dánska. Z dvorov a predzahrádok občas vykúka dánska vlajka. Z množstva log, v ktorých cítiť dánske farby a z dánskych vlajočiek v reštauráciách cítiť, že Dáni sú patrioti. Fádnosť tehlových obchodov, resp. tmavých budov vyvažujú pestrofarebné výklady s pastelovými, občas až krikľavými domácimi doplnkami, či oblečením.

Človek potulujúci sa ulicami vnímajúci len farby a dánske vlhké počasie nikdy neocení miestnu ľudskosť. Na prvý pohľad chodia všetci v oblečení tmavých odtieňov, čo by naznačovalo chladný severský charakter, no opak je pravdou. Ľudia sú tu veľmi srdeční. Keď vidia, že sa beznádejne obzeráte, kde sa to vlastne nachádzate a hľadáte cestu späť, ihneď sa prihovoria a snažia sa pomôcť. Na ulici sa na vás len tak usmejú (možno len vyzerám smiešne) a ak vám náhodou vbehnú do cesty, tak sa ospravedlnia. Vodiči sú ohľaduplní, aj napriek tomu, že majú zelenú vám zastavia, aby ste ako chodec mohli prejsť. Najviac ma však dostal šofér v autobuse. Nastúpil som na zastávke, ktorá bola tesne pred konečnou autobusu a povedal som kam chcem ísť. Bez slova mi dal lístok. To, že som nastúpil zastávku pred konečnou, som sa samozrejme dozvedel až na konečnej, kde si šoféri menili zmeny. V pohode ma nechal sedieť v autobuse, keď mal prestávku a povedal svojmu kolegovi, aby mi zastavil na mieste, kde som si kúpil lístok. Jednoducho ochota - level infinite. U nás by sa na mňa šofér vykričal, či neviem čítať kde chcem ísť a o nejakom sedení v autobuse, či pomoci pri oznámení  správnej zástavky by sme ani nechyrovali.

Verím, že si chlapci z praxe odnesú nielen pracovné skúsenosti, nové vedomosti a zručnosti, či pracovnú kultúru ale aj tú dánsku ľudskosť a zbavia sa tej slovenskej malosti, ktorú tak z duše neznášam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?